Ako ďalej v téme mládež a extrémizmus? Odpovede hľadali v Bratislave experti z viacerých krajín a odborov

Extrémizmus a jemu blízke názory a hodnoty sa dnes medzi mládežou šíria omnoho rýchlejšie, ako kedykoľvek predtým. Zhodli sa na tom panelisti v diskusii na tému Mládež a extrémizmus.  Debata so študentmi ale ponúkala aj niektoré návrhy riešení súčasného, zhoršujúceho sa stavu.

29. októbra 2017, Bratislava – Problematika vzťahu mládeže a extrémizmu sa na Slovensku stala pálčivou po minuloročných parlamentných voľbách. Podobný vývoj však zaznamenávajú aj ďalšie krajiny Európe, ako aj Spojené štáty americké.

Diskusia pod názvom Mládež a extrémizmus, v ktorej v pondelok 16. októbra asi pred 50-tkou hostí, prevažne VŠ študentov, diskutovali odborníci a výskumníci z viacerých krajín na pôde Univerzity Komenského v Bratislave, sa zamerala práve na problematiku narastajúceho extrémizmu medzi mladými. Medzi kľúčovými témami rezonujúcimi v následnej diskusii sa objavili aj návrhy riešení, ktoré prítomní odborníci na základe svojich doterajších výskumov a praxe prezentovali.

 

Extrémizmus ako svetová téma

Násilný extrémizmus zahŕňa rôzne druhy extrémizmu, rôzne okolnosti, ktoré spôsobujú a udržujú extrémistické správanie, ako aj rôzne subjekty a organizácie, ktoré sa stávajú hnacou silou tohto politického javu,“ uviedla Vanja Petricevic z Florida Gulf State Univeristy v úvode svojho prejavu.

Petricevic zdôraznila, že násilný extrémizmus si vyžaduje bezvýhradnú pozornosť medzinárodnej politickej komunity, pretože krajiny strategicky plánujú účinne bojovať proti čoraz častejším hrozbám, ktoré predstavujú násilné extrémistické skupiny a ich členovia.

Podobný pohľad na potláčanie extrémistických tendencií medzi mládežou prostredníctvom najpopulárnejšieho športu na svete, predstavil Pavel Klymenko z  organizácie FARE (Football Against Racism in Europe), ktorá je aktívna vo viac ako 40 krajinách  na celom svete. „Futbal ponúka unikátnu možnosť, ktorá priťahuje mladých. Futbalové ihrisko je totiž priestorom, na ktorom nie je dôležité kto ste alebo odkiaľ pochádzate. Dôležité je len to, ako hráte,“ povedal Klymenko.

Podľa neho sú futbalové štadióny zároveň tiež akýmsi zrkadlom spoločnosti: „Sú tam sektory, kde sedia privilegovaní s lepšími lístkami, sú tam sektory pre rodiny, pre verejnosť, ale aj pre najradikálnejších a najfanatickejších fanúšikov.“

Jedným zo spôsobov, ktorými sa organizácia FARE pokúša potláčať prejavy extrémizmu je monitorovanie futbalových zápasov, pričom o akýchkoľvek diskriminačných aktivitách informujú asociácie ako FIFA, či UEFA.

 

Paralely medzi súčasnosťou a minulosťou: Kľúč v komunikácii

Daniel Milo z Globsec Policy Institute sa vo svojom príspevku zameral najmä na extrémizmus na Slovensku. Podľa štúdie inštitútu Globsec až 29 percent mladých Slovákov dôveruje takzvaným alternatívnym médiám. Takmer každý štvrtý mladý Slovák alebo Slovenka tiež podporujú zriadenie autoritárskeho systému. „V ostatných rokoch navyše sledujeme narastajúci počet niekoľkých základných až laických tém, ktoré extrémistické skupiny používajú, a ktoré sa objavujú v každodennom živote, či už v rodinných kruhoch, alebo na školách,“ uviedol Milo. Dôvodom sú podľa neho najmä rozrastajúce sa počty konšpiračných a takzvaných alternatívnych médií, ale aj rastúca  nekritickosť voči informáciám získaným na sociálnych sieťach.

Daniel Milo predstavil aj niekoľko návrhov riešení stále viac znepokojujúcej situácie. Globsec Policy Institute medzi ne zaradil intenzívnejšiu komunikáciu na témy, ktoré extrémisti radi využívajú, ako napríklad téma o význame EÚ a NATO, či o histórii, primárne existencii Slovenského štátu a pôsobenia totalitných režimov.

Na paralely so súčasnosťou, ktoré možno nájsť v histórií, by sa malo pri komunikácii s mládežou  neustále upozorňovať, pripomenul aj historik Jakub Drábik z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied. Mladí ľudia sa podľa neho v extrémistických skupinách presadzovali pomerne rýchlo aj v minulosti. „Kontrastovali tak so „starými, cynickými, skorumpovanými politikmi. Často krát tak hrali mladí významnú úlohu a pôsobili ako lídri,“ pripomenul Drábik. „Verím, že ak mladým ľuďom ukážeme, čo sa v skutočnosti skrýva za veľkými slovami o boji s korupciou, či  ´čistením národov od parazitovˊ, budeme ich vedieť otočiť späť k demokracii,“ zakončil optimisticky svoj preslov historik.

 

Školy ako tvorcovia hodnôt strácajú na kredibilite

Barbara Lášticová z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie Slovenskej akadémie vied odprezentovala výskum zameraný na predsudky medzi slovenskými žiakmi. Štúdia pod názvom Aké faktory predpovedajú správanie slovenských stredoškolákov voči menšinám sa tejto téme venovala najmä z dôvodu, že Slováci podľa Eurobarometra patria k najmenej tolerantným národom voči minoritám v Európe, vysvetlila Lášticová. „Rovnako na základe výskumov vieme, že tieto tendencie sa neobjavujú len medzi žiakmi a študentmi, ale aj medzi vyučujúcimi,“ doplnila.

Lášticová rovnako uviedla, že žiaci, ktorí svoje znalosti o menšinách opierali o informácie z kníh alebo z učebníc, mali podľa výsledkov výskumu tendencie k vyššej tolerancii. Vzdelanie ale nie je najdôležitejším faktorom napriek tomu, že „poskytuje študentom prenos informácii, ale nepodieľa sa na formovaní hodnôt správania sa medzi študentmi,“ zhodnotila Barbara Lášticová.

Záujem mladých o sociálne média a to, že sa spoliehajú viac na online zdroje, ako na učebnice, či školské prostredie potvrdil aj Pavol Baboš z Katedry politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. „Výskumy vyvracajú aj domnienku, že by rodičia o politických témach hovorili so svojimi deťmi,“ uviedol Baboš na margo diskusie o prenose presvedčení a hodnôt z generácie na generáciu. Politológ je na základe viacerých výskumov presvedčený, že problém extrémizmu, ktorému mnohí mladí podliehajú, „neleží iba v nich samotných“ a spoločnosť ich preto musí formovať.

Diskusiu pod názvom Mládež a extrémizmus zorganizoval Inšitút pre medzikulturný dialóg (IPMD) v spolupráci s UNESCO Chair for Human Rights Education, Comenius Univerzity, Katedrou politológie Univerzity Komenského v Bratislave, Friedrich Ebert Stiftung (FES), FARE – Football Against Racism in Europe a Bratislavským samosprávnym krajom (BSK)

Výstup z Diskusie vo forme krátkej publikácie si môžete stiahnuť na tomto odkaze.

Publikácia má názov: Mládež a Extrémizmus – Výskumy, úvahy, odporúčania, IPMD 2017, Zostavil: Tomáš Nociar.